Blog

KEDY JE POMOC NAOZAJ MOŽNÁ?

Príbeh, ktorý som sa rozhodla teraz napísať, nie je z psychoterapeutickej praxe, ale z blízkeho okolia, kde som bola osobne zainteresovaná. Priniesol mi ale dôležité poznanie, ktoré v terapii budem dôsledne aplikovať.

Predstavte si človeka, ktorý je vám blízky a neuveriteľne trpí. Je na hrane prežitia, v ťažkej alkoholovej závislosti, zadĺžený a takmer na ulici. Mladá a ešte stále krásna žena, no zvädnutá ako zlomená ruža. Písala mi, že potrebuje pomoc, že už je na dne a musí už niečo urobiť. Začali sme všetci konať. Celá rodina zmobilizovaná, ochotná zaplatiť liečenie, poskytnúť zázemie a aj psychickú oporu. Rodičia mladej ženy v noci nespávali, báli sa o ňu – či napokon tú liečbu prijme, či tie prosby o pomoc boli myslené vážne, či naozaj je motivovaná ku zmene, lebo cesta zo závislosti si žiada obrovskú silu.
Závislosť je ale krutá záležitosť. Jack London vedel o čom písal v knihe Démon alkohol, keď si sám peklom prechádzal.

Toto žieňa kedysi jemné a citlivé, sa v abstinenčných stavoch stávalo agresívnou sopkou. Hnev až do nepríčetnosti, zastreté zmysly. Už nechcela pomoc. Preklínala rodičov a vyhrážala sa, že ich prebodne nožom. Rodina prechádzala obrovskou skúškou. Je možné pomôcť, ak si človek pomoc žiadal, ale o pár hodín ju totálne odmietol? Po dvoch týždňoch takýchto excesov sme sa vyčerpaní vzdali. Utiekla preč. Odmietla liečenie. V dome ostali len prázdne poschovávané fľaše a doznievajúce obvinenia: „Toto všetko sa mi deje kvôli vám. Stále ma buzerujete a kontrolujete, nenecháte ma voľne dýchať. Vy ste na vine, kvôli vám som takto dopadla. Mala som ťažké detstvo, a preto sa trápim, preto musím piť.“

Áno, mala ťažké detstvo ako mnohí ľudia. No teraz tu stojí dospelá a má možnosť si vybrať, akým smerom sa bude jej život uberať. Vybrala si. Zriekla sa rodičov a momentálne uvažuje nad samovraždou. Bolo pre mňa nesmierne ťažké prijímať bezmocnosť, ktorú som cítila u seba aj u blízkych. Niekedy nie je pomoc možná. Ak sa človek rozhodne byť obeť a hľadať stále vinu len u iných... vtedy pomoc naozaj nie je možná. Do praxe prijímam klientov s otázkou: „chcete sa pozerať do seba? Chcete hľadať možnosti vlastnej transformácie, bez očakávania, že sa zmení okolie podľa vašich predstáv?“ Ak tu zaznie jasné áno, črtá sa viditeľná cesta so svetlom na konci tunela..

Svoju príbuznú som ale už pustila jej osudu. Pokorne s rešpektom k slobode každého človeka. Pomoc sa nanútiť nedá.

(www.existenciálna-terapia.sk)