Blog

VÍRUSOM OHROZENÁ EXISTENCIA – „nemám oporu“

 

Napriek obrovskému množstvu článkov, blogov, reportáží a správ, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkajú koronavírusu, som sa po zvážení rozhodla napísať tiež. Aj s rizikom, že sa tento článok „utopí“ v mori iných článkov. Akosi cítim, že to mám urobiť. Možno ide viac o moju vlastnú tendenciu utrieďovať a ujasňovať informácie, a tiež poskytovať existenciálne-analytický pohľad.

Dozvedáme sa od viacerých ľudí, ako vnímajú podivný a rýchly vpád zvieracieho vírusu do sveta ľudí. Môžeme sa dočítať, že ide o umelo nasadený vírus, ktorý má vo výsledku zredukovať počet obyvateľstva, pretože vysoko postavená elita potrebuje mať ku kontrole menšiu masu.

Tiež sa môžeme z článkov dozvedieť, že ide o ekonomické manipulácie. Duchovne ladení ľudia sa tešia, pretože konečne zapôsobila karma a prináša následky katastrofálneho zaobchádzania so zvieratami (najmä v Číne, kde ich jedia zaživa). Pozitívne nastavení ľudia optimisticky očakávajú prebudenie ľudstva z iluzórnej reality, v ktorej sme doposiaľ žili. Bezodné nakupovanie, povrchné zábavy, hektické zarábanie a ľahkovážne utrácanie peňazí – toto všetko sa odrazu zastavilo a my sme konečne nútení sa venovať sebe a blízkym.

Čo ale momentálna situácia prináša, ak sa na ňu pozrieme existenciálne?

V prvom rade prináša bazálne otrasenie života samotného. Síce väčšina obetí sú starí ľudia… ale medzi našimi blízkymi sú tiež starí ľudia. Máme rodičov, prarodičov… je ťažké dotýkať sa masívnej bezmoci a vnímať bezprostredné ohrozenie ich zdravia a života. Nákaza prenikla už aj do našej krajiny a smrteľnosť je nebezpečne blízko. Máme ju na očiach. Základňa sa rozkývala a každým dňom s rastúcim počtom chorých sa kýve viac. Nevieme, ako dlho to bude trvať. Ako veľmi sa vírus dotkne našej osobnej a pracovnej budúcej existencie.

Pri takomto bazálnom ohrození je potrebné nájsť ochranu a opory.

Ochranu nám našťastie pomerne rýchlo priniesla vláda a jej opatrenia v podobe karantén a pokynov neustále sa opakujúcich v médiách. Vieme, ako sa chrániť, i keď úplnú istotu mať nemôžeme nikdy. Ochránia nás naše domovy, respirátory, rúška, rukavice, dezinfekcia. Ochranu môžeme presne pomenovať, špecifikovať, realizovať.

Trocha náročnejšou výzvou bude nájsť opory. Svet, ako sme ho poznali doteraz, prestal fungovať. Opory vonku už nie sú samozrejmosťou, realitu spochybnila kontaminácia. Internetom sa šíria výzvy obrátiť sa dovnútra. Psychicky zdraví ľudia majú výhodu. A tí, čo navyše meditujú, alebo sa venujú napr. jóge, majú jasno a v podstate nemusia pocítiť žiadny rozdiel oproti času „pred vírusom“.

Mnoho ľudí ale túto formuláciu nevie uchopiť. Čo to znamená oprieť sa o seba? Ak človek doteraz nemusel hľadať oporu v sebe, nemá vytvorené neuronálne prepojenia, necíti svoje telo ako kotvu, nevie sa sústrediť do svojho vnútra… márne bude počuť poučujúce frázy o tom, ako máme konečne tráviť čas so sebou. Ľudí s psychickými ťažkosťami často zmieta taká úzkosť a obavy, že vnímanie seba je pre nich nadľudská úloha. Ako teda byť sám sebe oporou?

Ak neviem seba podoprieť, môže ma podoprieť pomalé hlboké dýchanie. Oporou môže byť rozhovor s blízkymi, rituál dodržiavaný počas karanténnych dní. Viem, čo budem robiť a to ma bude držať. Vedomie, že ráno vezmem do ruky konvicu, naplním ju vodou a uvarím čaj, môže byť veľmi upokojujúce. Pohyb je tiež skvelým nástrojom, ako odľahčiť prehltenú myseľ a ponoriť sa viac do tela. Navyše odplaví prebytočný adrenalín. Telo drží, nesie ma. Je dobré cítiť hustotu tela a viac sa doň položiť. Cez cviky, tanec, strečing…

Oporou môže byť aj obľúbený seriál, hudobný album, kniha. Hovoríme tu teraz o tom, ako vydržať neisté dni. Čokoľvek prospešné nám môže pomôcť vydržať, prečkať a prežiť tento čas.

Napokon sa začnú tvoriť neuronálne okruhy a bude možné dať sebe viac pozornosti a spočinutia.

Existenciálne sme sa pozreli na pár možností, ako vydržať. Nabudúce sa budeme venovať téme, ako v tomto dianí zažívať radosť i napriek starostiam. Pokúsim sa zverejniť zajtra.

(Lucia Kubinová, www.existencialna-terapia.sk)