Blog

JEDINEČNÉ ODOZVY NA BIZARNÚ SITUÁCIU

 

Súčasná realita mnohým pripadá podivná, nepredvídateľná, chaotická a náročná na adaptáciu. Pri prechádzaní vlastným procesom spracovávania tejto "korona" situácie a pozorovaní okolia, sa mi v mysli vynorila teória osobných motivácií A. Längleho. Ukázal sa mi obraz spoločnosti, kde sa jednotlivci pohybujú na konkrétnych rovinách osobných motivácií, ako planéty na svojich obežných dráhach. Preto sa mnohí ľudia dnes nevedia naladiť dialogicky jeden na druhého. Každý je momentálne na svojom "orbite" a realitu spracúva s pomocou tých, ktorí v tejto chvíli putujú s ním.

Na úrovni 1. základnej osobnej motivácie potrebujeme bezpečie, inak prežívame značnú úzkosť a obavy. V súčasnej situácii sme neustále v pocite ohrozenia z vírusu (pripomína sa v médiách v podstate nonstop, pripomínajú nám ju rúška, obmedzenia, štatistiky nakazených a pod.). Ľudia obávajúci sa o bazálne bezpečie a prežitie (seba alebo blízkych), sa potrebujú opierať o konkrétne kroky, ktoré ich podržia. Preto oprávnene obhajujú nariadené opatrenia, sledujú priebehy ochorenia, dodržiavajú bezpečnú vzdialenosť, nosia rúška, chcú chrániť zdravie a prežitie. Hýbateľom je tu strach. Na tejto "obežnej dráhe" si rozumejú ľudia vyhľadávajúci bezpečie. Úzkostným klientom je potrebné v prvom rade pomôcť chopiť sa opory, dať sa do ochrany a spočinúť v bezpečnom priestore.

Na úrovni 2. základnej osobnej motivácie potrebujeme zažívať radosť a blízkosť. Ľudia pohybujúci sa na "orbite" chuti do života, sa na zachovanie bezpečia primárne neorientujú (bezpečie nie je ich bazálna téma), potrebujú blízkosť vo vzťahoch, inak by prežívali smútok, prázdno, apatiu a depresiu. Na myseľ mi prichádzajú klienti s depresiami, ktorých nariadená izolácia trápi oveľa viac ako strach z choroby. Pomáha im zdieľanie s inými, starostlivosť zo strany blízkych, prežívanie krásna, prírody, umenia. I človeka, ktorý depresiou netrpí, môže dlhodobá izolácia frustrovať, zvlášť , ak nie je jasné, ako dlho bude trvať a či má zmysel, keďže vírus tu zrejme ostane. Pestovať vzťahy, nehu a blízkosť ostáva základnou hodnotou aj pre zdravých, nieto ešte depresiou trpiacich ľudí.

Na úrovni 3. osobnej motivácie sa potrebujeme prejaviť ako jedinečné bytosti s vlastným názorom a postojom. Tento "orbit" predstavuje momentálne sféru nesmiernych konfliktov. Volanie po slobodnej existencii, po možnosti prejavenia svojej individuality sa priamo bije s donucujúcim tónom vládnych nariadení. Mnohí ľudia sa v tejto situácii cítia neslobodne a dávajú najavo nesúhlas formou pasívnych či aktívnych protestov. Zaznieva otázka, či nariadenia majú chrániť primárne naše zdravie, alebo či už ide o neetické, ba hrubo amorálne zasahovanie do ústavných práv a slobôd. Hýbateľom sú hranice (čo ešte necháme k sebe prísť a čo už nie? Kde končí moja sloboda a začína sloboda iného človeka?), čo prináša aj emócie hnevu a odporu. Dá sa obrazne povedať, že táto rovina je najhlučnejšia.

Úroveň 4. existenciálnej motivácie je spojená s nachádzaním zmysluplného v živote. Vidím tu ľudí, ktorí nachádzajú odpovede na súčasné dianie v dimenzii duchovna. Napr. hodnota danej reality môže spočívať v tom, že izoláciu využijeme na meditácie, pestovanie vzťahov k najbližším, k opusteniu konzumného spôsobu života, k intenzívnejšiemu prežívaniu prítomnosti a pod. Zmysel je hýbateľom na tomto "orbite" a stretávajú sa tu ľudia s podobným spirituálnym naladením. Je nápomocné odovzdať sa vyššiemu transcendentálnemu princípu, ak pozemské snahy neprinášajú potrebné zmeny.

Čo považujem za liečivé a hojivé v tejto ozaj bizarnej realite? Zistila som pri svojej vlastnej ceste po všetkých 4 "orbitoch", že veľmi pomáha NECHAŤ seba aj iných na svojich rovinách, aby sa tam so situáciou vyrovnávali. Človek, ktorý trpí úzkosťou a potrebuje zdravie veľmi chrániť, nemôže chápať človeka trpiaceho depresiou, ktorý potrebuje blízkosť a tá je pre neho oveľa viac ako zdravie v živote, ktorý "ho nebaví žiť".

Človek, ktorý potrebuje cítiť osobnú slobodu a autenticky vyjadruje svoj postoj v odmietaní vládnych nariadení, nemôže rozumieť meditujúcemu vitariánovi, ktorý situáciu vníma ako výzvu k tichu so sebou samým. Rešpekt k 4 základným osobným motivačným rovinám nespočíva len v tom rešpektovať iného človeka, ktorý putuje inde ako ja sám. Ale rešpektovať aj seba samého, ktorý putujem dnes možno na 1. dráhe a o týždeň už na 2. alebo 3.

Okrem toho nielen putujeme na svojich obežných dráhach, no nachádzame sa v tej istej galaxii. Jediná cesta, ako to ustáť bez katastrofy, je nenarážať do seba s požiadavkou, aby všetci boli ako my a putovali rovnako. Nie je to možné.

Teóriu základných osobných motivácií som použila ako didaktickú pomôcku pre vysvetlenie. Samozrejme, že nie sme stále a striktne kategorizovaní v 4 "škatuľkách". Ide skôr o priblíženie problému, ktorému momentálne čelíme všetci spolu, a tým je bizarná realita, v akej sme sa ocitli. Spracúvajme si ju tak, ako momentálne my sami pre seba vieme. Bez nároku, že iní to majú spracúvať rovnako. Nemôžu. Motivácie sú ako schody... k zmysluplnosti treba prejsť všetky.

 

(Lucia Kubinová)