Blog

OBRAZ ZMŔTVYCHVSTANIA V PSYCHOTERAPII

 

V tejto chvíli nie je podstatné, či príspevok číta veriaci alebo ateista. Archetypy sú univerzálne a spiritualitu žije každý jeden človek vo svojej osobitej a individuálnej podobe.

Symbol zmŕtvychvstania intenzívne vnímam ako mocný archetypálny vzor v psychoterapii a v tomto sviatočnom jarnom čase sa obraz znovuzrodenia ponúka na každom kroku. Prvé jarné kvety, štebot vtáctva, deti na lúke, hrejivé slnečné lúče ... ale aj vnútorné oživenie duše, nová nádej, radosť a sviežejšie vízie...to všetko prichádza s návratom Svetla.

Návrat oddelených častí do Jednoty

V kozmickom príbehu o vzniku dualitného sveta sa trónny archanjel YOAH´TOH podujal na neľahkú úlohu. Dozvedieť sa, aké to je nebyť v božom poli absolútnej a bezpodmienečnej Lásky. Odtrhol sa od bezpečnej božej reality, kde nebolo nič oddelené. Vytvoril tak "oddelenosť" a stal sa Luciferom. Tento pád bol taký srdcervúci, že strhol so sebou mnoho planét. Zem ako jedna z nich tiež padala hlboko do duality, kde jej obyvatelia začali zažívať protiklady "deň" a "noc". Tieto tisíce a tisíce rokov trvajúce skúsenosti v dualite boli stále náročnejšie. Boh ako absolútna Láska chcel bytostiam pomôcť uskutočniť návrat do svojho milujúceho poľa. Učinil nekonečne ústretový krok k ľudstvu. Poslal svojho syna JEŽIŠA KRISTA, aby priniesol do duality odpustenie a bezpodmienečné prijatie, čím uskutoční zjednotenie a ukončí tak experiment duality.

V každom človeku je v rámci skúsenosti s dualitou prítomný YOAH´TOH i KRISTUS. Návrat Boha v jeho synovi, aby priniesol spásu pre oddelené časti Univerza zažívame ako ľudstvo i na individuálnej úrovni. Archetyp je univerzálny, ale podoba príbehu je nesmierne osobitá a v zážitku každého človeka jedinečná.

V našom podvedomí prebýva neželaný obsah, ktorý nielen že nechceme, ale niekedy ani nemôžeme vidieť, pretože je príliš bolestivý. Niektoré zážitky boli natoľko ťažké, že nebolo možné ich ponechať vo svetle vedomia. Ako oddelené alebo odštiepené kusy sa usadili v tme podvedomia a "vypadnuté" z poľa Jednoty začali žiť vlastným životom. V tme neboli natoľko viditeľné, a teda nepôsobili také priame a bezprostredné utrpenie.

Tieto časti sa ale ukazovali znenazdajky a dožadovali sa pozornosti nepriamo.

Napr. ako náhly záchvat panickej úzkosti.

Alebo sa priplazili pomaly a ťažkopádne v podobe dlhej a nehybnej depresie.

Niekedy sa ozývali náhle a prudko ako traumatický flashback.

U niekoho sa tieto časti sýtili pozornosťou náhradnou cestou v podobe závislostí a bažení.

Alebo sa prejavili sebatrýznením, chorobným hladovaním a ubližovaním si najrôznejšími formami.

Niekedy bolesť spôsobila taký tlak, že ublíženie sebe už nestačilo. Človek začal ubližovať iným, napr. vlastným deťom. Reťazila sa tak bolesť a trápenie nemilovaných častí po celé generácie.

I v osobných príbehoch môžeme zažiť moment ukrižovania a následného zmŕtvychvstania. Kristus svojou láskou a odpustením pozýval tie najtemnejšie bytosti k sebe, späť do merkaby božej. Pozýval zlodejov, vrahov, klamárov. Odpúšťal to, čo by si nikto z prizerajúcich nedokázal ani predstaviť, že by bolo možné niekedy odpustiť. Kristus prišiel navrátiť svet do Jednoty. Nevytváral dualitu, neoddelil nikoho a nič od Boha. Žiaril Láskou, ktorá nesúdi a neodmieta.

Tento mocný proces sa deje i v nás. Bojujúci a unavený Yoah´Toh sa chce vrátiť do pôvodného stavu Jednoty. Odštiepené a opustené časti psyché čakajú na lásku a spasenie. Môže sa tak stať jedinou cestou. Uvidieť ich a priviesť ku Kristovi v nás. Skutočným chrámom je naše srdce. Bod, kde sa spája horizontálna osa emócií a vertikálna osa racionality. V bode tohto spojenia sa nachádza Prítomnosť.

Proces nachádzania oddelených zblúdilých častí je symbolickým ukrižovaním. Často v terapii ide o moment silnej konfrontácie s nechceným obsahom, kedy sa na okamih môže človeku zdať, že je úplne opustený. Výkrik... "Bože, prečo si ma opustil" sa energeticky podobá náreku človeka, ktorý sa díva na realitu opusteného dieťaťa v sebe. "Mama, otec.. prečo ste ma opustili a neochránili ma?"

Vziať seba do náruče a vložiť oddelené časti do srdca znamená vrátiť sa do Jednoty. V človeku žije Kristus ako láska. Láska, ktorá má schopnosť znovu zjednotiť. Vráti osobnosti integritu.

Znovuzrodenie však neznamená naivnú predstavu dokonalého šťastia. Ide o oveľa hlbší a závažnejší proces. Ide o cestu, kedy terapeut dáva otázky a podporuje. Ale klient svoje časti musí uvidieť sám, musí ich sám vziať do náruče a spasiť vo svojom srdci. Je to cesta kríža, ktorý prináša nakoniec nový život v pravdu o sebe samom.

Aj toto som ja.

Aj toto ku mne patrí.

Takáto je pravda.

Nie je však už podstatné, aké to je. Nie je už čierne a biele.

Podstatné je, že to tu je.

Existuje.

Dýcha v jednom rytme.

(Lucia Kubinová, www.existencialna-terapia.sk)